Rozpraval o imigracii protestantov zo Skotska a Anglicka v 17. storoci, ktori mali zabezpecit nadvladu nad irskym obyvatelstvom. O tom ako sa stavali majitelmi pody prave oni a Iri bojovali alebo utekali z vlastnej krajiny. O tom, ze konflikt nikdy nebol vlastne nabozensky ale bol o utlacani Irov. Pocuval som o rozdeleni Irska o obcianskej vojne a vzniku Severneho Irska.
Rozpraval o Britskej nadvlade nad Irmi v Severnom Irsku, o tom ako ked vyrastal ho otec ucil nikdy nedoverovat britskym policajtom a nenavidiet ich. S ironickym usmevom vyslovoval slova "peace lines" oznacujuce mury v Belfaste oddelujuce jednotlive distrikty.
Spominal na to ako nenavidel Britov, a Unionistov a ako zvazoval vstup do IRA a nebyt jeho tuzby ist na univerzitu, bol by do nej vstupil. A potom prisla laska, a syn a primerie, a vlada provizornych vlad, ktore sa viac nevedia dohodnut ako dohodnut. Ale najma prisiel klud a vojna skoncila.
Vypocul som si kratku historiu zeleneho ostrova rozpravanu Irom, ktory jej cast sam prezil na vlastnej kozi. Historiu plnu krivd, nenavisti a krvi.
Na zaver sa na mna trpko usmial.
- Vies co je na tom celom najlepsie ?
- Co?
- Nedavno mi moj syn povedal - otec ja nechapem preco ste vy stari bojovali. A moja zena mi na to povedala, ze v skole kde uci deti, tiez jej ziaci nechapu preco by mali opat bojovat a bat sa a nenavidiet. A ja som naozaj rad, ze moje dieta nechape preco by malo bojovat. Mozno jeho deti uz nebudu chapat preco by mali nenavidiet.
Potom sa rozosmial
- Vies, ze v Belfaste jeden mur prechadzal velkym parkom z 19. storocia, vytvarajuc katolicke stromy a protestantske stromy, katolicku travu a protestantsku travu a katolicke kvety a protestantske kvety ?
Ja som ho pocuval a rozmyslal, preco vsade na svete niekto niekoho nenavidi, a stavia mury medzi ludmi. Kvoli krivdam, ktore sa stali rodicom rodicov nasich prarodicov ? Kvoli tomu, ze to niekomu vyhovuje aby sme stali pri tych muroch a hrozili pastami na tych co stoja na druhej strane ?
Riley ako keby pocul moje myslienky a odpovedal mi na moju otazku.
- Vsade na svete niekto nenavidi niekoho. Ja sa tesim ako si mozno o kopu rokov budu vsetky deti na celom svete klepat do cela a nechapavo sa pozerat na svojich rodicov, a my si budeme pripadat ako blbci. Ja som si tak pripadal pri synovi. Len nesmieme nase deti ucit nenavidiet, ako to robil moj otec.
... a ja som rozmyslal nad katolickymi, protestantskymi a ostatnymi stromami, travou a kvetmi rastucimi po celej Europe, svete a murmi postavenymi medzi nimi, nasou vlastnou hlupostou.
